Z histórie 
| Z histórie |
|
História kolektívnej stanice OM3KFF siaha až do obdobia začiatku pädesiatych rokov, a to do roku 1953, kedy skupina študentov - nadšencov založila rádioklub pri elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave. Medzi zakladajúcimi členmi boli Jozef Tima, ex OK3LA, ktorý sa stal prvým zodpovedným operátorom, Juraj OM3CDR, Pavel OK3IA, neskôr pribudli Zdeněk OK2XA, Harry OM3EA, Julo OM3OM a ďalší vtedajší rádioamatéri hlavne z radov študentov. Začiatky boli ako v každom rádioklube ťažké, či už sa jednalo o vhodné priestory alebo o materiálne zabezpečenie. Prvé klubové priestory sa nachádzali na Vazovovej ulici v budove SVŠT. Rádioklub v tejto lokalite existoval až do konca 60-tych rokov, kedy v roku 1968 bola značka uvedená do kľudu. Samozrejme za toto dlhé obdobie sa na kolektívke vystriedalo veľa rádioamatérov, pričom uvedenie všetkých mien a značiek by zabralo značný priestor. V roku 1970 vznikli v Bratislave dve konkurenčné kolektívky. Pri ich zrode boli hlavne študenti elektrofakulty. Jednou z nich bola OK3RKB, ktorá sídlila na ŠD J. Hronca (na internáte „Bernolák“). Vedúcim operátorom bol Rudo OM5FM (exOK3TFM). Druhou stanicou bola OK3RMG, ktorá sídlila na ŠD Mladá Garda. Tejto partii šéfoval Juro OM3EW. Keďže OK3RKB disponovali vhodnými priestormi na terase vysokej budovy internátu a vhodnými anténnymi systémami (už v tých časoch používali Quad) a partia z OK3RMG bola zase technicky dobre fundovaná, dňom 13.12.1972 došlo k definitívnemu zlúčeniu oboch „truc“ staníc a bola opäť obnovená značka OK3KFF, ktorá bola vždy spojená s elektrotechnickou fakultou. Spojením dobrých antén a vysielacich zariadení naberala činnosť na intenzite. Prišli prvé významnejšie úspechy v krátkovlnných pretekoch a zvyšoval sa počet spojení so vzácnymi lokalitami. Steny klubových miestností sa začali zapĺňať množstvom diplomov z celého sveta. Technicky zdatnejší členovia vylepšovali vysielacie zariadenie, antény a začali sa zaújmať o nové druhy rádioamatérskej prevádzky. Stanica OK3KFF bola jedna z prvých, ktorá sa objavila na RTTY, či SSTV. Veľkým oživením činnosti bolo pridelenie transceivra Soka FT – DX505. Nakoľko rádioklub mal priestory prakticky v centre Bratislavy, svojou činnosťou spôsoboval problémy okoliu. V roku 1978 stratili televízni diváci v blízkom okolí nervy a začali sa sťažovať čoraz vyššie a vyššie a činnosť rádioklubu bola prvykrát pozastavená. Keďže centrum mesta nebolo z hľadiska kvality príjmu ani pre rádioklub ideálne QTH, začalo sa uvažovať o presťahovaní. Vďaka podpore rektorátu SVŠT sa rádioklub v roku 1982 presťahoval do novopostaveného ŠD Mladosť v Mlynskej doline, ktorý sa stal v tom čase čisto elektrikárskym. Tu boli kolektívnej stanici pridelené vhodné priestory pre činnosť a v týchto priestoroch sa rádioklub nachádza do dnešných čias. Začiatkom 80-tych rokov sa stanica OK3KFF vďaka získaniu zariadenia FT-225 začala objavovať na VKV pásmach, či už zo stáleho alebo z prechodných QTH. Nadšenci VKV sa začali zaoberať náročnejšími druhmi šírenia VKV, pribúdali nové QTH štvorce a zeme a značka rádioklubu figurovala vo VKV rebríčkoch na tých vyšších miestach. Významnejších pretekov sa členovia rádioklubu zúčastňovali hlavne z vyššie položených končiarov Západných Tatier, odkiaľ dosiahli niekoľko pekných umiestnení. Mnoho operátorov rádioklubu bolo možné stretnúť na významných celoštátnych aj medzinárodných pretekoch v rýchlotelegrafií a vo viacboji, pričom mnohí z nich boli niekoľkonásobní majstri alebo vicemajstri Československa. V rádioklube pôsobilo tiež niekoľko aktívnych pretekárov v ROB, ktorí spolu s ostatnými členmi začali každoročne organizovať celoštátne preteky o putovný „Pohár dekana EF“, pod patronátom samotného dekana EF. Tieto preteky si rýchlo získali popularitu a bývali obľúbené medzi výbornými ROB-kármi z celého Československa. Rádiosklub bol niekoľko krát poverený organizovaním a zabezpečením celoštátnej univerziády, ktorú jeho členovia zvládli organizačne vždy na výbornú. Postupom času však v rádioklube ubúdali záujemcovia o ROB a snáď aj spoločenské zmeny koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov spôsobili, že preteky v ROB sa prestali usporadúvať. Nezanedbateľnými boli i finančné problémy, nakoľko predtým tieto preteky podporovala EF i Zväzarm. V tomto období sa činnosť RK začala upierať na KV prevádzku, hlavne na veľké celosvetové preteky, v ktorých bolo počuť značku OK3KFF a od 1. januára 1993 OM3KFF. Začiatkom roku 1994 bolo požiadané o vydanie špeciálnej značky OM5M, ktorá sa odvtedy pravidelne ozýva v éteri v najväčších svetových pretekoch. V súčasnom období je medzi terajšími členmi – študentami menej operátorov, takže značku kolektívnej stanice je počuť na rádioamatérskych pásmach pomenej, ako tomu bolo v minulosti, všetko sa to však vynahradí počas contestov, kedy sa v priestoroch RK zíde partia aj cezpoľných neštudentov – priateľov OM3KFF, ktorí sa prihovárajú svetu pod značkou OM5M. V poslednom období sa okrem krátkovlnných pretekov z priestorov klubu čoraz intenzívnejšie venujeme pretekom na VKV a mikrovlnných pásmach. Niekoľkokrát do roka nás môžete nájsť na niektorom z myjavských kopcov. RK OMEGA sa líši od ostatných rádioklubov tým, že členská základňa sa tu strieda častejšie ako v iných kluboch, preto spomenúť značky a mená všetkých tých, ktorí priložili ruku k dielu, by zabralo veľa miesta a času. Mnohí bývali pod horeuvedenými značkami na pásmach dennodenne, iní pomáhali či už manuálnou prácou, organizačnými schopnosťami, zapožičaním mnohokrát veľmi drahej techniky, ale aj dobrou radou. V súčasnosti je OM3KFF jednou z mála kolektívnych staníc v Bratislave, ktorá je ešte aktívna, a ktorú až tak drasticky nepostihli spoločenské zmeny, znamenajúce koniec väčšiny kolektíviek na okolí. Patrí za to veľká vďaka vedeniu STU a ŠD Mladosť. Dúfajme, že činnošť klubu sa bude rozvíjať dalej a oslávime aj daľsie okrúhle výročia. |